Harmanecká jaskyňa

Pozoruhodným vznikom podzemných priestorov, mohutnými rútivými dómami, mimoriadne bohatým výskytom mäkkého sintra i množstvom zimujúcich netopierov sa Harmanecká jaskyňa radí medzi najvýznamnejšie jaskyne na Slovensku.

Je vytvorená v strednotriasových vápencoch dávnym paleotokom v dvoch vývojových úrovniach úrovniach. Dĺžka jaskyne je 2763 m. Známa je bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagnity, sintrové vodopády a záclony i sintrové jazierka. V jaskyni sa vyskytuje 9 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný (Myotis Myotis) v počte asi 1000 jedincov. Jeho zimná kolónia je jedna z najvýznamnejších na Slovensku. Vstupný priestor zvaný izbica bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Do ďalších priestorov sa preniklo v roku 1932. Od roku 1950 je sprístupnených 720 m. Jaskyňa je po celkovej rekonštrukcii, kvôli ktorej bola v sezónach 2004 a 2005 verejnosti zatvorená.

Dĺžka prehliadkovej trasy je 1020 m.
Trvanie prehliadky: 60 min

Viac na stránke Správy slovenských jaskýň
www.ssj.sk

Dolný Harmanec

Obec sa nachádza v Harmaneckej doline bohatej na prírodné krásy. Dolinou vedie historicky prechod z Pohronia do Turca pozdĺž potoka Bystrica.V doline sa nachádza terénne najťažší úsek železničnej trate Banská Bystrica- Diviaky. Skladá sa z miestnych častí Horný Harmanec, Za dolinkou, Malá strana, Horný Koniec, Dolný Koniec a Kráľová Studňa. Dolný Harmanec vznikol asi začiatkom 15. storočia na území patriacom mestu Banská Bystrica. Do roku 1496 tu mali šmerkovaciu hutu na meď banskobystrický ťažiari. Úzka Harmanecká dolina oddeľuje v chotári severnú časť veľkofatranskú od južnej zasahujúcej do Kremnických vrchov. Obidve pohoria strmo spadajú do Harmaneckej doliny a vytvárajú strmé bralnaté svahy. V severnej časti je najvyšší vrch Kráľová studňa (1326m). V južnej časti – v Kremnických vrchoch sú najväčšie výšky v juhozápadnej hranici Svrčinník (1313m)

V doline Tufná sú dve malé kvapľové jaskyne, Horná a Dolná Túfna.V úbočí Kotelnice leží sprístupnená Harmanecká jaskyňa Izbica. Je to typická trhlinová jaskyňa, ktorej rozsiahly labyrint podzemných priestorov má krásnu kvapľovú výzdobu. Objavená bola v roku 1932 Michalom Bacúrikom.

Dolný Harmanec je východiskom do Harmaneckej jaskyne Izbica, do Národnej prírodnej rezervácie Harmanecká tisina, do Veľkej Fatry a tiež do okolia Kráľovej studne, ktorá je aj športovým lyžiarským strediskom.

Horský prechod Šturec – bod záujmu pre Motoride

Jedná sa pravdepodobne o najlepší kopec na Slovensku, čo sa týka jeho dĺžky a tiež kľukatosti, pre vyznávačov tohoto adrenalínového športu.

Lezenie – Harmanecká jaskyňa

Táto relatívne malá, zato však výživná oblasť Šturec je tvorená vápnitým vápencom. Liezť sa tu začalo už koncom 80.rokov, ďalšie cesty potom vznikali v priebehu 90.rokov. Na pár rokov to na Šturci utíchlo, no v priebehu roku 2009 bolo navŕtaných 7 nových ciest, a pravdepodobne v tom budú pokračovať o čom svedčí aj pomerne častá návštevnosť. Z parkoviska ku skalám je to cca 5minút chôdze do kopca výrazným lesným chodníkom.

(nad reštauráciou Čierna ovca, možno sledovať priamo z parkoviska).

Vodný žlab Rakytovo

V doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci, sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka na splavovanie dreva – vodný žľab. Vybudovali ho pravdepodobne už v 19.storočí a za národnú pamiatku vyhlásili v roku 2000. V roku 2006 túto unikátnu technickú pamiatku zrekonštruovali a pribudol k nej aj náučný chodník. Za pozornosť určite stojí, že sa jedná o jedinečný funkčný vodný žľab v celej strednej európe.

(trasa sa nachádza pod parkoviskom Harmanecká jaskyňa, pri malej vodnej elektrárni)

Ťažba zlata

Zaujímavý a málo známy výskyt zlata sa nachádza práve na mieste Reštaurácie Čierna Ovca v blízkom okolí Harmaneckých papierní v severozápadnom chotári Banskej Bystrice. Najväčší záujem o lokalitu bol v prvej polovici 20. storočia, kedy v r. 1908 Banskobystrický banský kapitanát povolil kutanie. V roku 1921 prebiehali menšie prieskumné práce a neskôr v r. 1923-27 na pravom brehu Bystrice, asi 200m východne nad areálom vtedajšej papierne, bola vyhĺbená šachta Galvánek. Severné pokračovanie žily bolo sledované štôlňou na ľavom brehu Bystrice nad cestou oproti papierni. Ťažobný prieskum ložiska skončil na jar 1927, šachta bola zasypaná a zlikvidované prevádzkové objekty. Prieskumné práce boli obnovené 1940-1942 a naposledy bola kremenná žila s viditeľným zlatom náhodne odkrytá pri výkopových prácach v r. 1951 v areáli papierni. Za celé obdobie prieskumných prác bolo vyťažené 20kg zlatostriebra, rýdzosť sa pohybovala od 500 do 800. Všetky prieskumné práce na lokalite skončili konštatovaním, že ide o malé, tektonicky komplikované a neperspektívne ložisko.